Notice

This multimedia story format uses video and audio footage. Please make sure your speakers are turned on.

Use the mouse wheel or the arrow keys on your keyboard to navigate between pages.

Swipe to navigate between pages.

Let's go

Dvojaký život tvojho toastovača

Logo https://story.goethe.de/dvojaky-zivot-tvojho-toastovaca

Dvojaký život tvojho toastovača

Ako surfovať na internete bez toho, aby sme zanechali po sebe nejaké stopy? Prečo je potrebné rozlišovať medzi hackermi s čiernymi a hackermi s bielymi klobúkmi? A čo sú vlastne kryptovojny? Otázky k ochrane dát a bezpečnosti na internete často znejú veľmi komplikovane. No na mnohé z nich existujú veľmi jednoduché odpovede.
Goto first page

Vynájdenie informačného sebaurčenia

Nemci majú k svojej súkromnej sfére svojský prístup. Dozaista to súvisí s ich skúsenosťami z vlastnej minulosti: so špicľovaním prostredníctvom tajnej služby Stasi v NDR a sledovaním a kontrolou prostredníctvom národnosocialistického režimu. Každopádne to nebola žiadna náhoda, že v roku 1983 vyšli tisíce ľudí do ulíc, keď vláda nariadila sčítanie ľudu. Právne sťažnosti smerovali až na Spolkový ústavný súd, ktorý udelil nemeckému národu nové základné ľudské právo: právo na sebaurčenie informácií – teda právo jednotlivca rozhodnúť o tom, kto a aké dáta o jeho osobe môže zhromažďovať a spracovávať.

Toto právo bolo smerodajným pre nemeckú legislatívu o ochrane dát, ktoré malo a stále má veľký medzinárodný vplyv. Napríklad aj na nové nariadenia EU o ochrane dát, ktoré vstúpia do platnosti v roku 2018. Pritom možno diskutovať o tom, ako informačne sebaurčujúci môžeme ešte vôbec v dnešnom digitalizovanom svete ešte byť. No aj ideál môže byť niekedy účinný.
Goto first page

Štát a sledovanie

Základné právo na informačné samourčovanie je obrannou reakciou pred štátom. Toto právo zakazuje štátu neodôvodnené sledovanie občanov. Každopádne aspoň teoreticky. Nakoniec sme však na odhaleniach Edwarda Snowdena mohli vidieť, že rozsah štátnej kontroly ďaleko presahuje naše predstavy. Výbor pre vyšetrovanie Spolkového snemu v Nemecku preukázal, že do tohto škandálu sú zapletené aj nemecké spravodajské služby (Bundesnachrichtendienst). A toto všetko malo len jednu politickú konzekvenciu: kompetencie nemeckej spravodajskej služby sa rozšírili natoľko, že všetky činnosti, ktoré boli ilegálne sa teraz stali legálnymi.
  
Týmto sa spolkový zákon zaradil medzi viaceré ďalšie nariadenia štátnej kontroly. Napríklad zálohované uchovávanie dát núti providerov k tomu, aby ukladali všetky dáta a v prípade potreby ich poskytli úradom. A ďalšie zákony sú v štádiu plánovania. Pri sledovaní pozná štát len jeden smer: viac!
Goto first page

Nové a staré kryptovojny

Politické opatrenia voči sledovaniu sa preukázali ako málo účinné. Technické opatrenia boli o čosi úspešnejšie. Od odhalení Snowdena sa začal regulárny zápas o kódovanie informácií. iMessage od Apple, WhatsApp Facebooku a mnoho ďalších populárnych služieb sú dnes šifrované oveľa lepšie ako kedysi. Že je to vôbec možné súvisí s tým, že kryptovojny zažívali víťazstvá už v 90-tych rokoch. Už vtedy sa americkí politici pokúšali zabrániť šíreniu bezpečnejšieho kódovania. Aktivistom sa však podarilo presadiť, aby sa najnovšia technológia etablovala v čo najširších kruhoch. Rozhodujúce slovo mali nakoniec komerčné internetové služby, ktoré potrebovali bezpečnú kryptografiu na šifrovanie transakcií.

No aj dnes robia politici hurhaj a chcú donútiť Apple a WhatsApp k tomu, aby pre ich úrady zriadili zadné dvierka a zabezpečenie dát urobili menej bezpečným. Stojíme tak na prahu ďalších kryptovojen?
Goto first page

Aby sa nikto nedozvedel, že si pes

“Na internete nikto nevie, že si pes”. Hovorí pes počas stláčania kláves na klávesnici. Karikatúra v časopise New Yorker v roku 1993 znázorňuje, ako bol vtedy vnímaný internet. Vtedy bola anonymita prirodzenou súčasťou internetu. V protiklade s fyzickým svetom sa v kybernetickom priestore s obľubou surfovalo pod vymysleným pseudonymom. Mnohí vystupovali so zmeneným pohlavím, skúmali identitu hravou formou. Najneskôr príchodom facebooku nastala zmena. Vystupovanie na internete pod vlastným menom je dnes úplne normálne. A od času odhalenia Snowdena musíme rátať s tým, že minimálne americká NSA vie, kto je pes. No anonymita na internete ešte stále existuje – pre tých, ktorí si dajú tú námahu.

Služby na zabezpečenie anonymity ako napríklad systém Tor umožňujú efektívne utajenie tvojej identity na internete. Všetky internetové dopyty sú zabezpečené viacvrstvovým šifrovaním tak, že už nikto viac nezistí tvoju IP-adresu, ktorá je jedinečne priradená tvojej internetovej adrese. Keď sa na internete ešte pohybujú nejakí psi, tak len pomocou siete Tor.
Goto first page

Tajný dvojaký život tvojho toastovača

Ľudia už majú dosť toho internetu. Toto si, ako sa zdá, môže myslieť výrobný priemysel, ktorý najnovšie do každého televízora či spínača buduje minipočítač. No aj “internet vecí” prináša nové problémy, pretože ako vieme, počítače sú principiálne neisté. Volá sa to DDos-útok (Distributed Denial of Service), keď je server bombardovaný toľkými požiadavkami až to nevydrží a padne. To robia niektorí hackeri, ktorí dokážu na diaľku riadiť armádu počítačov (ide o tzv. bot-armády).

Bot-armády existujú už dlho, no nikdy ich nebolo toľko ako dnes. Ukázalo sa totiž, že spotrebiče s vbudovaným počítačom sú kvôli zle zabezpečenému softvéru ľahko napadnuteľné. S internetom vo veciach sa dnes objavuje armáda nepoznanej veľkosti, ktorá dokáže položiť na kolená i dôležitú infraštruktúru siete Twitter či Amazonu. Kto vie, možno sa to stalo i tvojmu toastovaču.
Goto first page

O bielych a čiernych klobúkoch

Zasa tí hackeri! Nemožno im už konečne klepnúť po prstoch? Ale pozor, nie je hacker ako hacker. Hovoríme tu o takmer 40 rokov starej subkultúre, ktorá sa rozvinula do rôznorodých podôb a foriem. Život hackerov si možno predstaviť ako istý typ ekosystému. Sú hackeri, ktorí napadajú systémy aby ich ovládali, aby ukradli dáta alebo aby ich zničili. Nazývame ich Blackhats (čierne klobúky). Okrem nich existujú aj biele klobúky, teda hackeri, ktorí systémy napádajú s cieľom upozorniť na bezpečnostné medzery a urobiť tak naše systémy bezpečnejšie. V Nemecku majú dokonca svoj zväz Chaos Computer Club, ktorý sa venuje otázkam počítačovej bezpečnosti.

Keď chcú nejaké štáty hackovať, čo sa dnes naozaj deje, hovoríme tomu „kybervojna“. Štát sa pritom snaží nájsť bezpečnostnú medzeru, cez ktorú by mohol preniknúť do počítačových systémov. Už v podobe čierneho klobúka. Na akéhosi štátneho bieloklobučníka ešte doteraz čakáme.
Goto first page

Vitajte vo svete platforiem

Chceš nakupovať? Poď na stránku Amazonu! Potrebuješ taxi? Vezmi si radšej Uber. Hľadáš možnosti ubytovania? Klikni Airbnb! Tvojich priateľov máš na facebooku, tvoje správy čítaš na twitteri a s tvojou rodinou si píšeš na WhatsApp o tom, čo si dnes večer pozriete na Netflixe. Už dlhší čas žijeme vo svete internetových platforiem. Veľkí, monopolní dodávatelia technológií sa votreli medzi nás a naše potreby a regulujú náš život. Ale veď to je také pohodlné. Uvedomme si však, že tieto platformy nie sú len obyčajní dodávatelia.

Stali sme sa od nich závislými, pretože bez nich už nefunguje nič. Už dlhšie sa jednotlivé štáty obracajú na Facebook so svojimi problémami. Z Marka Zuckerberga sa stáva politik, možno aj najmocnejší na svete, veď disponuje dátami dvoch miliárd ľudí. Ako teda môžeme obmedziť moc platforiem bez toho, aby sme uškodili sami sebe? Veď vo svete bez Amazonu a Facebooku chce dnes žiť len málokto.
Goto first page

Žiješ si vo svojej vlastnej realite

V roku 2011 varoval Američan Eli Pariser pred tým, že to, ako sa správame na sociálnych sieťach povedie k pokriveniu nášho vnímania reality. Tým, že neustále len niekoho „sledujeme“ alebo sa „priatelíme“ na internete, žijeme čoraz viac v akejsi bubline. Strácame tak kontakt so spoločenskou realitou.

Keď sa pozrieme na politickú scénu v USA, pochopíme, že tento názor nie je scestný. Naozaj nebolo ešte nikdy tak jednoduché stať sa kurátorom vlastného vnímania sveta. Nielen že dnes existuje neskutočné množstvo zdrojov správ, ale tie sa nadôvažok dajú pomocou sociálnych médií Twitter a Facebook aj detsky ľahko prispôsobovať obsahovo.

No nie je spomínaná bublina aj akýmsi výrazom nového sebaurčenia? A nie je klasický žurnalizmus tiež len akýmsi filtrom? Existuje vôbec niečo také ako nefiltrovaná realita? Možno je toto začiatok uvedomenia si, že v istej bubline žijeme neustále, aj keď sme práve offline.
Goto first page

Viem, čo budeš robiť nasledujúce leto

Dáta sa nie len zberajú a ukladajú ale predovšetkým vyhodnocujú. Predtým sa hovorilo o „Dataminingu“, dnes sa skôr spomína „Big Data“. Pojem Big Data označuje, že dát na vyhodnotenie je také množstvo, že ich už nedokáže spracovať jeden počítač. Preto boli vyvinuté systémy, ktorými sa tieto obrovské množstvá dát prerozdelia medzi viaceré počítače a tie ich následne paralelne vyhodnocujú. Zaujímavé je, že z obrovského množstva dát sa dá vyčítať oveľa viac záverov. V štatistike to poznáme ako “zákon veľkých čísel”. Čím väčší počet opakovaných, nezávislých pokusov, tým precíznejšie merateľné sú štatistické charakteristiky.

Mnohí nadobudli pocit, že správanie ľudí sa dá odhadnúť. Možné však je odhadnúť správanie skupiny ľudí, nikdy však nie správanie individuálne. Tak môžu napríklad odborníci na dáta predpovedať, že 26,4 zo 100 slobodných šoférov a šofériek autobusu idú po práci na pivo – no nevedia predpokladať, ktorí. Na zodpovedanie otázky, komu treba po práci adresovať reklamu na pivo to však stačí.
Goto first page

Počítač, tvoj priateľ aj pán

Inteligencia nie je nič iné ako Big Data. Náš mozog spracováva neskutočné množstvo dát, oveľa viac, ako tie najmocnejšie počítačové systémy. Preto sa najnovšie technológie Big Data zameriavajú na spôsob fungovania mozgu. Virtuálne neurónové siete simulujú naše synapsie a vyhodnocujú dáta. Funguje to prekvapujúco dobre. Pri „Machine Learning“ (alebo aj „Deep Learning“) kŕmime neurónové siete obrovským množstvom dát, napríklad obrázkami. Vznikajú pritom štruktúry, ktoré reagujú na to, čo sme sa naučili. Tak neskôr dokážeme identifikovať tváre alebo predmety.

Technika sa ešte len začína presadzovať, no niektorí vedci už dnes bijú na poplach: čo ak raz bude umelá inteligencia múdrejšia ako my? Keď pokrok v počítačovom vývoji bude pokračovať tak ako doteraz, môže byť umelá inteligencia už o niekoľko desaťročí tisíckrát múdrejšia ako my. Dúfajme, že sa k nám bude správať milšie ako sa my napríklad správame k mravcom.
Goto first page

Impressum

Koncept a texty: Michael Seemann

Ilustrácie: Julia Klement

Redakcia: Jakob Rondthaler

© 2017 Goethe-Institut


Goto first page
Scroll down to continue Swipe to continue
Swipe to continue
Close
Overview
Scroll left
Chapter 1 Dvojaký život tvojho toastovača

Dvojaký život tvojho toastovača

Chapter 2 Vynájdenie informačného sebaurčenia

Vynájdenie informačného sebaurčenia

Chapter 3 Štát a sledovanie

Štát a sledovanie

Chapter 4 Nové a staré kryptovojny

Nové a staré kryptovojny

Chapter 5 Aby sa nikto nedozvedel, že si pes

Aby sa nikto nedozvedel, že si pes

Chapter 6 Tajný dvojaký život tvojho toastovača

Tajný dvojaký život tvojho toastovača

Chapter 7 O bielych a čiernych klobúkoch

O bielych a čiernych klobúkoch

Chapter 8 Vitajte vo svete platforiem

Vitajte vo svete platforiem

Chapter 9 Žiješ si vo svojej vlastnej realite

Žiješ si vo svojej vlastnej realite

Chapter 10 Viem, čo budeš robiť nasledujúce leto

Viem, čo budeš robiť nasledujúce leto

Chapter 11 Počítač, tvoj priateľ aj pán

Počítač, tvoj priateľ aj pán

Chapter 12 Impressum

Impressum

Scroll right